pondelok, 11. augusta 2014

Potulky po Českom Raji

 Vedeli ste, že aj Češi majú svoj Raj? Majú. A je prekrásny! A hlavne tam nie sú medvede a iná háveď, ktorá vás môže zjesť.


Odmalička som ho každé jedno leto navštevovala. Vtedy sme v tom čarovnom lese mali čarovný domček, kde si deti mohli robiť všetko čo si zaumienili. Kresliť na steny, zakopávať poklady, (pretekať sa v cikaní zo strechy :)) ), predávať okoloidúcim turistom spoza plota zmrzlinu z piesku, ísť do lesa nazbierať čučoriedky do hrnčeka a nechať mamu upiecť koláč, a kopu iných vecí. Domčeka už niet, a tak mi ostali len spomienky. A preto som sa tam po pár rokoch vrátila aj s kamarátkou.

Cesta tam trvala okolo šiestich hodín. Naspäť to bolo viac ako sedem. Kedže sme si nemali kam sadnúť, kúpili sme si kávu/čokoládu a sadli si do jedálenského vozňa. Keď už nám po hodine prišlo blbé, že ju stále "pijeme", tak sme si išli hladať miesto. Aj sme ho našli. A ani sme nemuseli chodiť ďaleko, kedže sa cez uličku za jedálenským vozňom nedalo prejsť.



Viete čo musíte spraviť, keď idete na výlet / dovolenku? Neberte si digitálny foťák! Zoberte si foťák na film, alebo si za pár korún kúpte foťák s obmedzeným počtom záberov. Niet nad to, keď vidíte turistov ako si fotia každú kvetinku, každého motýla, každé svoje jedlo, a vy sa medzitým kocháte prírodou.



Na analógoch je čarovné to, že máte k dispozícií len zopár záberov (ja som mala 20), a fotky si šetríte na výnimočné príležitosti a nefotíte každú hlúposť. Povedzme si pravdu, koho kedy po rokoch zaujímali fotky exotických kvetín a chrobákov z Chorvátska? :)



Keď som bola malá, teda keď som mala asi 13 rokov, verila som, že v týchto lesoch určite žijú víly. A ani teraz ma nikto nepresvedčí, že to tak nie je :)


A víly nie sú jedinou čarovnou vecou, ktorú v Českom Raji nájdete.... :)



...bohužial majú jednu OBROVSKÚ nevýhodu. Kríky s borúvkami sú plné pavučín, a čo je horšie, pavúkov! :( Po prvom dni som čučoriedky už nezbierala. Ani nie 10cm od mojej hlavy bol OBROVSKÝ križiak! Hneď som sa rozplakala :( Odvtedy zbierala už len Peťa :)



Pochodili sme toho skutočne veľa. Raz sme aj zablúdili. Kto by to bol povedal, že sa mi tam podarí zablúdiť, keď cestu z rozhladne cez Valdštejn až po Hrubou Skálu poznám lepšie ako Bratislavu :) Medvede tam síce nie sú, no aj tak sme sa ich báli, a tak sme si vyspevovali pesničky, ktoré poznáme. (Našu hymnu, Pásla ovečky v zeleném hájičku a Kohútik Járabik)



Statív so sebou vláčim len na niektoré fotenia. A preto som vždy pripravená zaimprovizovať!

Prečo som tam vlastne každý rok chodila? Mám tam rodinu z maminej strany, a tak som napolovicu Češka. Dokonca mám aj České občianstvo. Ale som hrdá Slovenka :) no Český Raj bude pre mňa navždy druhým domovom.

Ďakujeme Andrei a Petrovi, že nás prichýlili a starali sa o nás ako v bavlnke :)


Ak sa tam niekedy rozhodnete zájsť, pozdravte odo mňa víly :)

2 komentáre:

  1. Krásny príbeh z výletu z miesta, kde si vyrastala.. :)) Tiež som na polovicu Češka.. haha... :D Inak vracať sa na miesto plné spomienok je najkrajšie, čo môže človek urobiť.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Aj já vidím tie víly. (Áno myslím teba a tvoju kamarátku.) :)

    OdpovedaťOdstrániť